Prvá písomná správa o bojnických termách sa zachovala v listine kráľa Kolomana z roku 1113, ktorá je uložená v Zoborskom opátstve. Termálne pramene v Bojniciach sa v tejto listine spomínajú ako fons fervidus (horúce žriedlo). Už v tejto dobe sa používali kúpele na liečenie.

Bojnický zámok od svojho vzniku za kráľa Kolomana cez Belu IV., Matúša Čáka Trenčianskeho, Jána Korvína, Thurzovcov a Pálfyovcov prešiel bohatou históriou. Z týchto feudálov a majiteľov hradu bol Alex Thurzo z Betlanoviec prvý, ktorý vybudoval kúpele v prvej polovici 16. storočia.

Prvá písomná správa o kúpeľoch Bojnice je z roku 1549. Autor Juraj Werhner ich opisuje ako vodné nádrže s rozličnou teplotou vody. Po prestavbe kúpeľov Pavlom Pálfim sa v správe z roku 1671 uvádza, že v bojnických kúpeľoch je päť bazénov pod spoločnou strechou. Najlepší kúpeľ je vybudovaný z kameňa, ostatné bazény sú z dreva, ale tiež vkusné a čisté.

Na prelome 19.-20. storočia uskutočnil rekonštrukciu zámku a kúpeľov posledný hradný pán gróf Ján Pálfy. Novodobý rozvoj kúpeľov začal v 30. rokoch 20. storočia, kedy bol majiteľom kúpeľov Ján Baťa.

Štatút kúpeľného miesta získali Bojnice 17. 6. 1959. Odvtedy kúpeľnú starostlivosť poskytujú nielen domácim pacientom, ale aj pacientom zo zahraničia.