V Liptove sa v 16.storočí používali iba teplé pramene v Liptovskom Jáne. V minulosti sa tu nachádzalo 14 prameňov. Najznámejší z nich bol Kúpeľný a Rudolf. Nejeden hydrológ minulosti i súčasnosti sa vedecky zaoberal týmito vodami. Minerálne pramene v Liptovskom Jáne boli známe a využívali ich už veľmi dávno. Ako liečivé boli už známe v 14. storočí. Roku 1549 ich popísal mineralóg Juraj Werner vo svojom diele "O liečivých prameňoch Uhorska". Wernerovu prácu spomínal i Matej Bel vo svojej knihe "Notitia hungariae novae historico-geographica", 1735-1742.

Liptovský Ján bol už vtedy miestom, kde sa rada schádzala zmaďarizovaná šľachta. Hostia, ktorí prichádzali, bývali v miestnych kaštieloch a zemianskych kúriách. Milovali prechádzky krásnou panenskou prírodou. Pritom videli ako dedinské ženy v teplých prameňoch močili konope a viedli rozhovory s nimi o tom, ako táto voda blahodárne pôsobí pri bolestiach kĺbov. Začali si aj oni močiť nohy a cítili úľavu.. Potom sa už do vyvieračiek ponárali celí.


Po pravidelných kúpeľoch prichádzala úľava aj dobrý spánok. Domorodci si touto vodou už dávno predtým liečili reumu, a tiež ju radi pili, lebo po nej dobre trávilo. Hojne si tiež liečili kožné nemoci, najmä svrab.

Jánskymi prameňmi sa zaoberal jeden z najvýznamnejších učencov v 17. storočí i rodák z Liptovského Jána rektor Trnavskej univerzity Prof. Martin Szentiványi V diele "O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd" a geológ Dionýz Štúr. Jánske pramene sú vhodné na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, ženských, žalúdočných a črevných chorôb, ochorení žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov tromboflebitídach a obrnách. Keď po roku 1920 začali aj na Slovensko prichádzať zahraniční návštevníci a obdivovať nepoznané krásy Tatier, predvídavosť J.Szentiványiho nesklamala,