V chotári Nosíc a Nimnice bola počas výstavby Priehrady mládeže objavená zásaditá uhličitá minerálna voda, ktorá sa od známych pramenných minerálnych vôd v tejto oblasti kvalitatívne odlišuje a jej výnimočnosť dala popud k vzniku našich najmladších kúpeľov v Nimnici.

Pri hĺbení základovej jamy priehradného múru sa v r. 1953 pod úrovňou hladiny Váhu v kesone K-4 objavil prameň vody, čistej, ale trochu slanej. V tom istom čase vrtmajster pri inžiniersko-geologickom prieskume zistil vo vrte podozrivú vodu, ktorá šumí. Vedenie stavby a najmä štátny stavebný dozorca Ing. F. Smrček hneď zalarmoval odborníkov, zorganizoval rozsiahly hydrogeologický prieskum a po ňom nasledovali veľké zmeny technológie zakladania stavby, pretože vody sa ukázali byť vysoko agresívne. Pri hydrogeologickom prieskume sa vo viacerých vrtoch zachytila uhličitá voda s vysokou koncentráciou látok. Časté boli aj erupcie minerálnej vody z jednotlivých vrtov. To všetko vzbudilo pozornosť širokej verejnosti, a keď sa v niektorých prípadoch pracovníkov Priehrady mládeže prejavili aj pozitívne zdravotné účinky, rozšírila sa bleskurýchle fáma o zázračnej liečivosti týchto vôd. Nasledovala invázia zvedavcov, nadšencov i skutočne chorých, ktorí s túžbou po uzdravení neváhali sem prísť zo všetkých kútov našej vlasti. Zbiehali sa sem jednotlivo i v húfoch a stavba, i tak veľmi živá, vyzerala ako preplnený úľ. Stavbárom však minerálna voda narobila hlboké vrásky.

Aj napriek týmto ťažkostiam sa vodné dielo vybudovalo a z prieskumných prác sa zachovali viaceré zdroje (vrty) minerálnej vody. Pod tlakom mienky verejnosti a po overení zdravotnej prospešnosti vôd bolo rozhodnuté využiť ich kúpeľnícky na liečenie dýchacích a zažívacích ústrojov. Využili sa na to budovy stavebného zariadenia na pravom brehu priehradného jazera. Tie sa postupne dopĺňali a dnes sa tieto kúpele s ťažiskom na pitných kúrach dostávajú aj s modernizujúcim sa zaradením do povedomia.