V roku 1883 švagrovia Pavol Wester a Michal Guhr, gazdovia z Veľkého Slavkova a Samuel Nitsch z Veľkej Lomnice, kúpili od potomkov Mariássy- ových a dvoch drevorubcov Lova Pinkusa z Veľkého Slavkova a Štarka z Popradu, rozsiahly pozemok so smrekovým lesom a veľkou lúkou zvanou „Polianka“ nad Gerlachovom, aby sa venovali lesnému hospodárstvu.

V roku 1888 vznikla osada Tatranská Polianka, pôvodne budovaná pre účely rozvíjajúceho sa cestovného ruchu. Syn jedného z budovateľov osady, Michal Guhr, už ako medik začal v roku 1897 využívať klimaticky výhodné podmienky pre liečebné účely. Po ukončení štúdia už ako lekár svojou vlastnou invenciou rozvíjal liečebné metódy. Svoju lekársku činnosť začína používaním metódy vodoliečby podľa Kneipa a Priesnitza. V tom čase sa všetky možné choroby liečili metódou studenej vody. Podávali sa kúpele uhličité, kyslíkové, borovicové, limbové.

Metódu liečby samotným vysokohorským vzduchom vo Vysokých Tatrách prvý zaviedol Dr. M. Szontágh. Dr. Guhr ju všemožne rozvíjal nielen pri liečení pľúcnych chorôb, ale hlavne pri liečbe Basedowej choroby. Prijímali sa pacienti po prekonaných bronchiálnych kataroch, pneumónii, s kompenzovanou chorobou srdca, astmatici, alergici.

Po roku 1921 sa začínajú častejšie prijímať i pacienti s tuberkulózou. Okrem iných sa v Tatranskej Polianke s diagnózou tuberkulózy liečil i český básnik J.Wolker. Dr.Guhr cieľavedome vytváral dobre prosperujúce zariadenie, z ktorého vybudoval sanatórium zvučného mena – Sanatórium Dr. Guhra. Keď v roku 1934 Dr.Guhr zomrel, nastal medicínsky úpadok sanatória pokračujúci až do roku 1950, kedy sa začala nová história ústavu zameraná na liečbu tuberkulózy dospelých. Wolkerov odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb, Tatranská Polianka vznikol 1. júla 1960 na základe uznesenia Východoslo- venského KNV v Košiciach.