HRADY

Hrad Kežmarok -Pôvodne gotický hrad z r.. 1386 vznikol prebudovaním kláštora. V 16.-17. storočí bol renesančne prestavaný, neskôr sa uskutočnili barokové prístavby. Obytný palác s opevnením a vstupnou vežou sú gotické. V súčasnosti je v hrade Múzeum Kežmarku.
Prvá správa o kežmarskom hrade je z r. 1463. Postavila ho rodina Zápoľských. Pôvodne gotický hrad bol neskôr renesančne prestavaný. Hrad patril k typu tzv. mestských hradov - bol stavaný priamo v meste Kežmarok. Bol obkolesený dvojmúrím - hlavný múr zdobí atiková výzdoba. Má 5 veží, na nádvorí sú dva obytné trakty a baroková kaplnka.

Spišský hrad - Zrúcaniny rozlohou najväčšieho hradu v SR a jedného z najväčších hradov v strednej Európe, zaberajúce travertínové bralo nad Spišským Podhradím. Scénericky krásna dominanta celého kraja. V súčasnosti slúži aj ako múzeum.
Stojí na mieste rozmerného hradiska z prelomu 1. a 2. storočia n.l. O desať storočí neskôr vznikla na vrchole travertínového brala najstaršia kamenná kruhová stavba. V roku 122l dal vojvoda Koloman vybudovať kamenné opevnenie tzv. vnútorného hradu, ktoré odolalo aj tatárskym nájazdom. V roku 1870 hrad zničil požiar a odvtedy pustol. Oživenie nastalo až v 70. rokoch 20. storočia, keď boli vykonané rozsiahle výskumy, konzervácia a rekonštrukcia niektorých objektov hradu, takže mohol byť sprístupnený verejnosti.
Táto národná kultúrna pamiatka, ktorá je najväčším hradným komplexom v strednej Európe, bola v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Kaštieľ Strážky - pôvodne pohraničná pevnosť z 12. stor. prebudovaná na hrad a v r. 1570-1590 prestavaná na renesančný kaštieľ, upravený a rozšírený v 18. stor. Kaštieľ má pevnostný charakter, zdobený je atikou, typickou pre spišskú renesanciu. V areáli kaštieľa je kostol z 15. stor. s mimoriadne cenným interiérom a renesančná zvonica z konca 16. stor. s charakteristickou spišskou štítkovou atikou.

Ľubovniansky hrad - Čiastočná zrúcanina hradu nad Starou Ľubovňou. Vznikol po tatárskom vpáde ako pohraničná pevnosť, v 2. pol. 13. storočia bol prestavaný na hrad. Jeho najstaršou časťou je Horný hrad (donjon s palácom z 13. stor.), od 18. stor. Pustne. Tzv. Dolný hrad bol až do konca 2. svetovej vojny obývaný, v súčasnosti je tam Okresné vlastivedné múzeum.

JASKYNE

Belianska jaskyňa - Nachádza sa vo východnej časti Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou, v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry na území Tatranského národného parku. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch koróziou a eróziou vôd z topiaceho sa snehu a ľadu alebo silných zrážok. Zameraná dĺžka jaskyne je 2350 m. Upútajú sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Na dlhé roky však zostala utajená. Do jej priestorov sa preniklo opäť v roku 1881. Časť jaskyne bola sprístupnená už od roku 1882. Elektricky osvetlená je od roku 1896.V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m.

Damänovská ľadová jaskyňa - Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch bývalým ponorným tokom Demänovky v troch vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 1750 m. Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a iných stavovcov, ktoré boli v prvej polovici 18. storočia považované za kosti drakov. Jaskyňa je známa oddávna. V rokoch 1719-1723 jaskyňu skúmal J. Buchholtz ml. Množstvo starých nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme o jaskyňu. Pre verejnosť bola otvorená od 80. rokov minulého storočia. Nanovo sa sprístupnila v rokoch 1950 - 1952 vrátane zavedenia elektrického osvetlenia. V súčasnosti je sprístupnených 650 m.

NÁRODNÉ PARKY A INÉ

Tatranský národný park
Vyhlásený: 1948
Výmera: 74 111 ha (ochranné pásmo 36 574 ha)
Biosférická rezervácia Tatry Vyhlásená: 1993
Geomorfologický celok: Tatry, Podtatranská kotlina, Podtatranská brázda
Okresy: Kežmarok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Tvrdošín
Informačné strediská: Tatranská Lomnica, Štrbské Pleso, Zverovka, Tatranská Javorina
Tatranský národný park je najstarším národným parkom Slovenska. Tvorí ho najvyššia horská skupina v karpatskom oblúku s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom (2655 m n.m.). Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske Tatry) a Západné Tatry.
Zložitú geologickú stavbu Tatier tvorí sústava početných predvrchnokriedových tektonických jednotiek zaraďovaných k tatriku, fatriku (veporiku) a hroniku. Na tvorbe reliéfu sa v dávnych dobách podieľali aj ľadovce, ktoré vymodelovali ľadovcové doliny so širokými kotlami. Ich eróznou a akumulačnou činnosťou boli vytvorené mohutné morény s hradenými jazerami (Štrbské pleso), ale i plesá v karoch či panvách. Najväčšie a najhlbšie z tatranských plies je Veľké Hincovo pleso v nadmorskej výške 1946 m, s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m. Na vápencové časti Tatier sú viazané krasové javy ako sú priepasti, škrapy a jaskyne. Z početných jaskýň je sprístupnená len Belianska jaskyňa (dĺžka 1752 m). Z vodopádov je najvyšší Kmeťov vodopád, nachádzajúci sa v doline Nefcerka.

Národný park Nízke Tatry
Vyhlásený: 1978
Výmera: 72 842 ha (ochranné pásmo 110 162 ha)
Geomorfologický celok: Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Horehronské podolie
Okresy: Banská Bystrica, Brezno, Liptovský Mikuláš, Poprad, Ružomberok
Informačné strediská: Demänovská dolina - Jasná, Trangoška Internátna 2, 974 01 Banská Bystrica, Vysunuté pracovisko: ul. SNP 311 033 01 Liptovský Hrádok

Národný park Nízke Tatry je rozlohou najväčší národný park Slovenska. Jeho najvyšším vrcholom je Ďumbier (2043 m n. m. ). Pohorie sa tiahne stredom Slovenska východo-západným smerom v dĺžke takmer 100 km. Sedlom Čertovica je rozdelené na 2 časti: západnú - Ďumbierske Tatry a východnú - Kráľovohoľské Tatry. Masív Kráľovej hole je pramenným miestom troch slovenských riek - Váhu, Hrona a Hnilca.

Národný park Slovenský raj
Vyhlásený: 1988
Výmera: 19 763 ha (ochranné pásmo 13 011 ha)
Geomorfologický celok: Spišsko - gemerský kras
Okresy: Brezno, Poprad, Rožňava, Spišská Nová Ves
Informačné stredisko: Letecká 3, 052 01 Spišská Nová Ves

Národný park Slovenský raj sa rozprestiera v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria.
Na prírodné hodnoty a krásy mimoriadne bohaté svojrázne územie s komplexom ihličnatých a listnatých lesov sa nachádza na pôvodne súvislej, eróziou rozbrázdenej plošine. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké kaňony, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy a atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Najvyšším bodom národného parku je Predná hoľa (1545 m n. m. ). Najznámejšími roklinami sú Suchá Belá, Piecky, Sokol a Kyseľ s početnými vodopádmi. Zvyškami pôvodne plochého reliéfu sú náhorné planiny Glac, Geravy, Pelc a Skala.

Dunajec, Červený kláštor- Splav Dunajca na pltiach a prehliadka Červeného kláštora.

Nowy Targ - Výlet poriadaný len za účelom nákupu na trhovisku, prípadne v meste.